"Vstávaj Kikuš dnes je tvoj veľký deň.Prvý deň školy volá."zobudila ma mama akoby sa už nevedela dočkať,až konečne vypadnem z domu do toho pekla.Môj prvý deň na novej škole,keď sme sa presťahovali do Londýna vedela som,že s novým mestom dôjde aj nová škola ale fakt ma to nejak veľmi nezaujímalo.Osobne,snažila som sa nato nemysllieť a užiť si posledné momenty na Slovensku.Ešte pol hodiny po zobudení som samozrejme ležala v posteli a snažila sa presvedčiť samú seba že,tento deň dopadne dobre.Po tomto dlhom momente som sa konečne pozbierala a šla si dať sprchu.Obliekla som si čierne legíny a moju obľúbenú mikinu ktorá bola po bratovi.Viem to neznie ako outfit na ohúrenie nových spolužiakov,ale tá mikina mi vždy nosila šťastie a pripomínala mi môjho o 5 rokov staršieho brata,ktorý sa pred 3 rokmi zabil.Dúfala som že aj v tento otravný deň mi nejako pomôže.Ešte som sa rýcho trocha upravila a najedla a mohli sme ísť.Počas celej cesty do školy sa ma mama asi 50-krát opýtala či sa teším.Môj ignor však totáne odmietala a pokračovala v rozprávaní o škole a ako dobre mi tam určite bude a ako skvelo si užijem.Klasické sladké reči,ktorými sa rodičia snažia utešiť malé deti pred návštevou zubára.Z myšlienok ma dostalo až prudké zabrzdenie.Moja mama nikdy nevedela parkovať a tak som vedela že už sme na mieste.Vyšla som z auta a obzrela sa naokolo.Škola bola naozaj prekrásna,taká klasická anglická,tehlovaná s tmavočervenou strechou oblými oknami a veľkým ihriskom s trávnikom a záhonmi kvetov.Naozaj ma to tam zaujalo no cesta do riaditeľne mi pomohla na tento krásny pohľad zabudnúť.Nevšímala som si vôbec nič ,en som myslela nato ako už o chvíľu spoznám svoju triedu,učiteľov a všetky ostatné veci,čo k tomu patria.Riaditeľ ma s radosťou privítal načo ma mama opustila a nechala ma tam s ním sama.Asi 15 minút mi rozprával o histórii školy,ďalších 10 minút strávil rozplývaním sa nad úspechmi žiakov a nad pravidlami.Ešte ďalších 10 minút venoval otázkam na mňa a na moju rodinu a potom ma odprevadil pred triedu."Nech sa páči trieda číslo 155" Potom prešiel pre neho úzkymi dverami a podišiel k učiteľke ktorá už bola uprostred vysvetľovania.Nenápadne som vošla dnu a obzrela si triedu.Všade boli povešané francúzke vlajky,rôzne texty a projekty.Trieda bola plná študentov ktorý na mňa upriamene civeli.Snažila som sa ignorovať to,ale keď na vás v jednom momente pozerá naraz minimálne 20 ľudí verte mi,že to nieje práve najlepší pocit.Zachránila ma však učiteľka,ktorá si zložila svoje starodávne okuliare a pritiahla si ma k sebe."Takže ty si Kristie. Že ?" usmiala sa na mňa a ja som zo seba dostala slabé "Áno"."Ja som slečna Gordonová a budem ťa učiť francúžtinu vitaj u nás" nadšene povedala a nato sa otočila k triede"Žiaci privítajte orosím novú žiačku Kristie,je tu nová ako viete tak sa k nej chovajte milo"všimla som si ako pri posledných slovách škaredo zazerala na jednu babu ,ktorá jej venovala falošný úsmev a pokračovala v pilníkovaní svojich nechtov.Pripadala mi ako klasická pipka,blond dlhé vlasy,mini-sukňa a tričko,z ktotého jej vytŕčala minimálne polovica podprsenky.Všimla si že na ňu pozerám a tak ma pre istotu prebodla pohľadom,aby som si nemyslela že budeme kamarátky.Nič proti ale s tou by som sa nebavila ani keby mi zato chceli platiť.Vzadu v kúte som si našla prázdnu lavicu a tam som sa potichu usadila.Celú hodinu som sa snažila nepútať pozornosť čo mi aj v celku šlo.Po neuveriteľne nudnej hodine som si rýchlo vybrala papierik na ktorom som mala napísaný rozvrh aj s triedami,v ktorých mám byť.Bola som až tak zaujatá hľadaním triedy 215,že som si nevšimla priamo oproti mne idúcu pipku z francúžtiny s jej kamarátkou a.k.a otravou.Neúmyselne som do nej narazila a z rúk je povypadali nejaké časopisy.Nepredpokladám že by to boli vedecké noviny ale časopis nečasopis pozbierala som ich a s podaním som sa aj ospravedlnila.Pipka však ospravedlnenie evidentne neprijala a spustila"Čo si o sebe myslíš ?? Taká nechutná trapka ako ty do mňa nemá čo vrážat. Veď sa pozri na svoje oblečenie vyzeráš ako starý bezďák." nechcela som sa hádať hneď prvý deň a tak som tam len stála a počúvala jej urážky ktoré ma ale vôbec nezaujímali.Chcela som len odísť na ďalšiu hodinu,prežiť až do konca dňa a ísť domov.V tom k nám prišlo nízke,chudulinké vysmiate a na pohľad strašne milé dievča ktoré venovalo svoju pozornosť pipke."Ashley daj jej pokoj.Si trapná. Fakt si musíš riešiť svoje komplexy tým že budeš nadávať nejakému novému decku ? Si fakt trapná." nato ma to dievča chytilo za ruku a odtiahlo ma ďalej"Ahoj ja som Elizabeth ale volaj ma Ellie." s natešeným hlasom prehovorila."Ahoj ja som Kristie" usmiala som sa načo si Ellie upravila svoje čierne šaty skoro po zem a ozvala sa "Čo máš teraz?" Rýchlo som sa pozrela do papierika aby som si bola istá,že odpoviem správne "Anglinu v 215-tke ale nemám poňatie kde to je" "Och tak to máme spolu hodinu.Poď je to tadeto" ukázala na koniec chodby,schmatla ma za ruku a už sme smerovali na hodinu.Zistila som že som s Ellie v tej istej triede len ona má miesto francúžtiny španielčinu a preto som ju nepoznala.Bola v poho a straaašne veľa kecala .To mi však vcelku vyhovovalo,až nato,že sa až príiš pýtala na veci,o ktorých so jej ešte nechcela hovoriť.Deň už neskôr prebiehal dobre a po príchode domov ma už čakala mama s miliónmi otázok o novej škole.Povedala som jej však len základné informácie,lebo už musela rýchlo ísť späť do nemocnice,kde práve začala pracovať.Nemám rada keď som sama doma lebo je tam vždy strašné tich a tak som si pustila hudbu,ktorá sa ozývala na celý byt ale mne to bolo jedno,až kým niekto nezačal neuroticky klopať.Rýchlo som vypla hudbu a otvorila dvere za ktorými stál chalan asi v mojom veku,vysoký hnedé oči a nevinná tvár."Ehrm jaa nechcem byť neslušný ale mohla by si tú hudbu stíšiť ?!? Bývajú tu aj iní ľudia!" spustil na mňa mierne drsným tónom."Veď dobre nemusíš hneď vrieskať." povedala som mu nevinne ,načo on zas začal nerváčiť "Neser ma dobre?!" radšej som sa nechcela hádať a tak som len povedala "Doobre kľuud" načo sa on otočil povedal že mám ísť do prdele a odišiel.Nezabudla som dramaticky tresnúť dverami aby vedel že je idiot,hudbu som už však radšej nezapínala, rýchlo som sa najedla,dala si sprchu a bez čakania na mamu šla spať.
streda 8. mája 2013
1.časť-Forever Young
"Vstávaj Kikuš dnes je tvoj veľký deň.Prvý deň školy volá."zobudila ma mama akoby sa už nevedela dočkať,až konečne vypadnem z domu do toho pekla.Môj prvý deň na novej škole,keď sme sa presťahovali do Londýna vedela som,že s novým mestom dôjde aj nová škola ale fakt ma to nejak veľmi nezaujímalo.Osobne,snažila som sa nato nemysllieť a užiť si posledné momenty na Slovensku.Ešte pol hodiny po zobudení som samozrejme ležala v posteli a snažila sa presvedčiť samú seba že,tento deň dopadne dobre.Po tomto dlhom momente som sa konečne pozbierala a šla si dať sprchu.Obliekla som si čierne legíny a moju obľúbenú mikinu ktorá bola po bratovi.Viem to neznie ako outfit na ohúrenie nových spolužiakov,ale tá mikina mi vždy nosila šťastie a pripomínala mi môjho o 5 rokov staršieho brata,ktorý sa pred 3 rokmi zabil.Dúfala som že aj v tento otravný deň mi nejako pomôže.Ešte som sa rýcho trocha upravila a najedla a mohli sme ísť.Počas celej cesty do školy sa ma mama asi 50-krát opýtala či sa teším.Môj ignor však totáne odmietala a pokračovala v rozprávaní o škole a ako dobre mi tam určite bude a ako skvelo si užijem.Klasické sladké reči,ktorými sa rodičia snažia utešiť malé deti pred návštevou zubára.Z myšlienok ma dostalo až prudké zabrzdenie.Moja mama nikdy nevedela parkovať a tak som vedela že už sme na mieste.Vyšla som z auta a obzrela sa naokolo.Škola bola naozaj prekrásna,taká klasická anglická,tehlovaná s tmavočervenou strechou oblými oknami a veľkým ihriskom s trávnikom a záhonmi kvetov.Naozaj ma to tam zaujalo no cesta do riaditeľne mi pomohla na tento krásny pohľad zabudnúť.Nevšímala som si vôbec nič ,en som myslela nato ako už o chvíľu spoznám svoju triedu,učiteľov a všetky ostatné veci,čo k tomu patria.Riaditeľ ma s radosťou privítal načo ma mama opustila a nechala ma tam s ním sama.Asi 15 minút mi rozprával o histórii školy,ďalších 10 minút strávil rozplývaním sa nad úspechmi žiakov a nad pravidlami.Ešte ďalších 10 minút venoval otázkam na mňa a na moju rodinu a potom ma odprevadil pred triedu."Nech sa páči trieda číslo 155" Potom prešiel pre neho úzkymi dverami a podišiel k učiteľke ktorá už bola uprostred vysvetľovania.Nenápadne som vošla dnu a obzrela si triedu.Všade boli povešané francúzke vlajky,rôzne texty a projekty.Trieda bola plná študentov ktorý na mňa upriamene civeli.Snažila som sa ignorovať to,ale keď na vás v jednom momente pozerá naraz minimálne 20 ľudí verte mi,že to nieje práve najlepší pocit.Zachránila ma však učiteľka,ktorá si zložila svoje starodávne okuliare a pritiahla si ma k sebe."Takže ty si Kristie. Že ?" usmiala sa na mňa a ja som zo seba dostala slabé "Áno"."Ja som slečna Gordonová a budem ťa učiť francúžtinu vitaj u nás" nadšene povedala a nato sa otočila k triede"Žiaci privítajte orosím novú žiačku Kristie,je tu nová ako viete tak sa k nej chovajte milo"všimla som si ako pri posledných slovách škaredo zazerala na jednu babu ,ktorá jej venovala falošný úsmev a pokračovala v pilníkovaní svojich nechtov.Pripadala mi ako klasická pipka,blond dlhé vlasy,mini-sukňa a tričko,z ktotého jej vytŕčala minimálne polovica podprsenky.Všimla si že na ňu pozerám a tak ma pre istotu prebodla pohľadom,aby som si nemyslela že budeme kamarátky.Nič proti ale s tou by som sa nebavila ani keby mi zato chceli platiť.Vzadu v kúte som si našla prázdnu lavicu a tam som sa potichu usadila.Celú hodinu som sa snažila nepútať pozornosť čo mi aj v celku šlo.Po neuveriteľne nudnej hodine som si rýchlo vybrala papierik na ktorom som mala napísaný rozvrh aj s triedami,v ktorých mám byť.Bola som až tak zaujatá hľadaním triedy 215,že som si nevšimla priamo oproti mne idúcu pipku z francúžtiny s jej kamarátkou a.k.a otravou.Neúmyselne som do nej narazila a z rúk je povypadali nejaké časopisy.Nepredpokladám že by to boli vedecké noviny ale časopis nečasopis pozbierala som ich a s podaním som sa aj ospravedlnila.Pipka však ospravedlnenie evidentne neprijala a spustila"Čo si o sebe myslíš ?? Taká nechutná trapka ako ty do mňa nemá čo vrážat. Veď sa pozri na svoje oblečenie vyzeráš ako starý bezďák." nechcela som sa hádať hneď prvý deň a tak som tam len stála a počúvala jej urážky ktoré ma ale vôbec nezaujímali.Chcela som len odísť na ďalšiu hodinu,prežiť až do konca dňa a ísť domov.V tom k nám prišlo nízke,chudulinké vysmiate a na pohľad strašne milé dievča ktoré venovalo svoju pozornosť pipke."Ashley daj jej pokoj.Si trapná. Fakt si musíš riešiť svoje komplexy tým že budeš nadávať nejakému novému decku ? Si fakt trapná." nato ma to dievča chytilo za ruku a odtiahlo ma ďalej"Ahoj ja som Elizabeth ale volaj ma Ellie." s natešeným hlasom prehovorila."Ahoj ja som Kristie" usmiala som sa načo si Ellie upravila svoje čierne šaty skoro po zem a ozvala sa "Čo máš teraz?" Rýchlo som sa pozrela do papierika aby som si bola istá,že odpoviem správne "Anglinu v 215-tke ale nemám poňatie kde to je" "Och tak to máme spolu hodinu.Poď je to tadeto" ukázala na koniec chodby,schmatla ma za ruku a už sme smerovali na hodinu.Zistila som že som s Ellie v tej istej triede len ona má miesto francúžtiny španielčinu a preto som ju nepoznala.Bola v poho a straaašne veľa kecala .To mi však vcelku vyhovovalo,až nato,že sa až príiš pýtala na veci,o ktorých so jej ešte nechcela hovoriť.Deň už neskôr prebiehal dobre a po príchode domov ma už čakala mama s miliónmi otázok o novej škole.Povedala som jej však len základné informácie,lebo už musela rýchlo ísť späť do nemocnice,kde práve začala pracovať.Nemám rada keď som sama doma lebo je tam vždy strašné tich a tak som si pustila hudbu,ktorá sa ozývala na celý byt ale mne to bolo jedno,až kým niekto nezačal neuroticky klopať.Rýchlo som vypla hudbu a otvorila dvere za ktorými stál chalan asi v mojom veku,vysoký hnedé oči a nevinná tvár."Ehrm jaa nechcem byť neslušný ale mohla by si tú hudbu stíšiť ?!? Bývajú tu aj iní ľudia!" spustil na mňa mierne drsným tónom."Veď dobre nemusíš hneď vrieskať." povedala som mu nevinne ,načo on zas začal nerváčiť "Neser ma dobre?!" radšej som sa nechcela hádať a tak som len povedala "Doobre kľuud" načo sa on otočil povedal že mám ísť do prdele a odišiel.Nezabudla som dramaticky tresnúť dverami aby vedel že je idiot,hudbu som už však radšej nezapínala, rýchlo som sa najedla,dala si sprchu a bez čakania na mamu šla spať.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára