Z uvažovania
ma vyrušilo rádio. Je to naschvál alebo náhoda?! Práve hrali Summer Of 69.
Pospevovala som si a očkom som sledovala Fleur. Určite si o mne myslí
že som blázon. Usmiala sa na mňa a venovala sa ceste. Prehovorila až keď
sme boli v Londýne. Mali sme tam ostať týždeň kvôli jej práci. Mala tam
nejaké rokovania. Zastavili sme pred hotelom ,po prečítaní názvu mi sánka padla
dole. Four Seasons. No vážne, bývať
v najdrahšom hotely na svete. Viem, že teta prachy má, ale že až toľko som
nečakala.
,,Dúfam že
toto bude stačiť.´´ prehlásila, ako keby to bol obyčajný dom.
,,Fleur...
že sa pýtaš. Toto je ten najdrahší a najluxusnejší hotel na svete!´´
povedala som s nadšením, že to počuli aj okoloidúci. Ľudia na mňa pozerali, radšej som zavtorila
ústa. Zobrala som kufor a kráčala do hotela. Fleur šla na recepciu
vyzdvihnúť karty.
,,Sme na
druhom poschodí, každá má svoju izbu...´´ hovorila. Ostala som pozerať ako teľa
na nové vráta. Po chvíli som sa zmohla prehovoriť.
,,Zbláznila
si sa?! Každá svoju izbu? Vieš čo to stojí?´´ vyvádzala som a chytala sa
za hlavu. Pozrela sa na mňa či mi nešibe a dala kartu. Čo sa týka peňazí,
vždy som strašne vyvýdzala, pretože som zvyknutá šetriť a nie som taká,
aby som míňala peniaze len tak do vetra.
,,Ja budem
musieť každé ráno stávať skoro a čo by to bolo za prázdniny, ak by si si
nepospala.´´ Zamierila k dverám a ešte sa otočila. ,,Mimochodom,
o peniaze sa strachovať nemusíš. Tých mám až, až a chcem aby si si to
tu užila.´´ žmurkla a zabuchla mi dvere pred nosom.
Ostala som
tam stáť ako tupec a pozerala do prázdna. Keď som sa spamätala otvorila
som dvere a tam ma čakal šok.
Moderno
zariadená obývačka s plazmou, krásna hnedá pohovka a nakoniec terasa.
Kašľala som na kufor a šla si pozrieť výhľad. Bolo toho na mňa moc ale srdce mi tĺklo ako šialené. Celá
spálňa je väčšia ako naša obývačka a kúpeľňa dokopy.
Boli sme
dosť vysoko, aby bolo vidieť centrum
a je to fakt, že nádhera. Celá
natešená som zobrala foťák a začala fotiť. Nedivila som sa keď, som sa
potkla a spadla.
Do frasa!
Po polhodine
kochania sa výhľadom, zamierila som do spálne . Veľká posteľ
s baldachýnom, ďalšou plazmou a veľkým šatníkom. Tak toto zabili!
Všetko bolo zariadené super a štýlovo.
Cesta ma
dosť unavila, takže som sa osprchovala, hodila na seba tepláky a tielko
a ľahla som si.
Z tvrdého
spánku ma vyrušil telefón. Kriste! Čo som komu spravila že ma takto
budí? Hundrala som si do vankúša a rukou som hmatkala po mobile.
Videla som
rozmazane, nič iné mi neostávalo len zdvihnúť.
,,Prepáč, že
ťa tak skoro budím.´´ Ozval sa otcov hlas.
Spánok zo
mňa opadol a dala som sa do pozoru. To
som spala až do rána?
,,No, síce
si ma zobudil ale nevadí mi to.´´ zasmiala som sa a zatiaľ boli moje
pokusy zapnúť televízor márne.
,,Ako sa
máš? Páči sa ti v Londýne?´´ spýtal sa.
Vzdala som
to a obzerala si šatník.
,,Jasné, je
to tu super, ale Fleur sa musela zblázniť že nás ubytovala do najdrahšieho
hotela.´´
,,O to sa ty
nestaraj. Teraz je prvoradé, aby si sa vybláznila a užila si. Na obed sa
choď niekam poprechádzať a uvidíš, ani sa nebudeš chcieť vrátiť. ´´ Jeho
smiech ma hrial pri srdci. Bolo to prvý krát, čo som ho počula sa takto smiať.
Konečne úprimný smiech.
,,Ok oci,
končím lebo žalúdok volá...´´ Zobrala som si biele tričko s nápisom Live
for the moments a k tomu riflové kraťasy. Ešte že som si zobrala tú riflovú bundu. Tým, sa mi to aspoň doladí.
,,Dobre, aj ja by som mal končiť lebo mi prihoria raňajky.´´ Poslal mi telefonickú
pusu a zložil.
Ok. Čo
teraz. Fleur, je zrejme už v práci. No nič, sedieť tu nemienim, takže si
vyrazím do mesta. Obliekla som sa, obula červené conversy, skontrolovala či mám
peniaze a mobil a mohla som ísť. Musela som sa vrátiť späť, neviem ako som
mohla zabudnúť na foťák.
Šla som si
pofotiť Big Ben do mojej zbierky. Milujem fotografovanie a všetko okolo.
Už ako malá som sa jednoducho musela objaviť na každej fotke. Mám aj pár
svojich fotografii, ktoré som poupravovala v počítači a zhotovila. Až
pri Buckinghamskom paláci, sa ozval môj žalúdok. Na dnes by bolo toho aj dosť.
Idem sa najesť lebo umriem od hladu. Vybrala som sa smerom cez park
k McDonaldu. Obzerala som si stromy, nádherne rozvetvené. Nikde ani špina
na zemi. Fakt sa to tu dosť líšilo od Dublinu. Udržiavali si tu čisté parky,
chodníky a cesty. Obzerala som sa po McDonaldovi.
Zistila som že to bolo kúsok odtiaľ. Trvalo mi
kým som sa dostala do prekliateho fastfoodu. Dvakrát sa točiť nie je žiadna
výhra. Postavila som sa do rady a vyberala som medzi McWrapom alebo
šalátom. Vypýtala som si šalát. Nie je zlé po dlhej dobe jesť aj zdravšie.
Stavila som
sa na kávu v Starbucks, ktorej nikdy nemám dosť a vyrazila do
obchodov.
Najradšej
chodievam do obchodu s hudobninami. Majú tam gitary, moje ,,lásky´´.
Obzerala som
si jednu Fenderku, na ktorú mám zálusk už pol roka. Chvíľu som si hrala
a skúšala . Zobrala som ju zo sebou a predavačovi povedala že si ju
beriem. Viem, trochu náhla rozhodnutie, ale čo nespravíte keď vám otec nechá
jeho kreditku a plus teta nám to vráti .
,,Prosím
počkajte, hneď ju vám donesiem´´. Zobral mi z ruky tú čo som držala
a čakala pri pulte. Zazrela som v pulte trsátko tyrkysovej farby. To bude moje!
Predavač sa
vrátil, keď zbadal ako sa vyškieram pozrel na mňa vystrašeným pohľadom. Dobrý
pocit z toho že som si niečo kúpila... Nič nie je lepšie.
Pozrela som
na mobil, koľko je hodín a keď som zbadala že 9, vypleštila som oči
a ponáhľala sa zastaviť nejaký taxík. Nadiktovala som adresu šoférovi a modlila
sa že Fleur nespraví scény.
Celá zafučaná som došla do svojej izby a všade
ticho. Vážne som mala strach,že Fleur na mňa zavolala celý policajný výbor.
Cestou k spálni pri dverách ležali cestovné tašky. Rozmýšľala som, či
prišiel ocko, no tú myšlienku som zahnala hneď ako prišla. Veď ráno volal, že sa musí zdržať dlhšie. Neprichádza do úvahy aby tu
bol. Spoznám kufre aj na kilometre. Hlavne tie jeho. Usmiala som sa
a šla do spálne kde sa mi naskytol pohľad na cudzieho chalana, ako leží
rozvalený na pohovke a spí. Do pekla! Ten tu čo robí? Kto je to? Nikki
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára