Summer Love- 1. kapitola

Posledný krát som sa poobzerala v izbe či mám všetko, všetky kufre som si odniesla dole a čakala kým príde otec. Sťahovali sme sa a ja som si už len musela zvykať. Vždy sme sa zdržali asi tak rok dva, nikdy nie dlho hlavne kvôli mame. Myšlienka na ňu mi zaplnila oči slzami a spomienky na jej vysmiatu tvár. Nie, toto musí prestať. Je preč a nikdy sa nevráti. Potrebujem sa začať niečomu venovať inak sa uzavriem. Už bolo dosť. Dohovárala som si. Kiež by mama nezomrela. Áno, zomrela mi mama, na rakovinu.  Keď som mala 5 zistili že sa jej v mozgu robia nádory. Ako šli roky, jej stav sa zhoršoval. Nakoniec, ju nechali v nemocnici, kým ...

Túto myšlienku som si musela zatlačiť niekam do kúta a začala som radšej znášať veci. Otec by mal každú chvíľu prísť a odviezť ma na letisko. On tu ešte ostane aby spravil vybavovačky, ohľadom domu a trvalého pobytu. Mal by priletieť za mesiac za mnou.  Takže chvíľu pobudnem s tetou v jej domčeku v malej dedinke neďaleko Londýna. No dobre, je to skôr mesto a do Londýna to trvá nejakú polhodinu. Otec mi povedal, že keď príde budeme bývať rovno v Londýne . Ďalej už nehovoril, vraj prekvapenie.  Dúfam, že život tam sa mi bude páčiť a  nebudeme sa musieť sťahovať. Porazilo by ma a nezvládla by som to.  Ešte som si na kufor nalepila menovku, keby sa náhodou postrácala batožina. Natalie Stevens.  Moje stredné meno som tam radšej ani nedala. Nie žeby sa mi nepáčilo, ale všetci by ma volali druhým menom a to nechcem. Stredné meno mám po mame. Preto. Mne stačí jedno a Natalie je moje obľúbené. Kamaráti ma volajú Nat alebo Naty... dostala som všelijaké prezývky, ktoré si ani nepamätám.

Predo mnou zastavil čierny mercedes a hneď na to vystúpil môj otec. Stála som tam ako prikovaná a pozerala sa na dom v ktorom som prežila 4 roky. 

,,Zlatko, musíme ísť, zmeškáš.´´ povedal a otvoril dvere. Rýchlo som nastúpila, aby mi nezačali tiecť slzy z očí.

Celú cestu sme šli mlčky. Keď sme boli na letisku otec so mnou počkal.

,,Tak Naty, musíme sa rozlúčiť. Viem, že je to pre teba ťažké a pre mňa takisto ale pamätaj, aj keď tu mama nie je, dáva na teba stále pozor.´´ Objal ma a ja som mu objatie opätovala. Rozplakala som sa.

,,Príď čo najskôr ako sa bude dať. Nechcem byť u Fleur tak dlho.. je to predsa len mamina sestra...´´ habkala som.

Otec ma pohladkal po chrbte. ,,Nemôžeme ju prestať navštevovať len preto, lebo je to mamina sestra. Potrebuje nás.´´ Dal mi pusu na čelo a zakýval mi.

Kráčala som smerom k východu, keď otec ešte zakričal.

,,Tá bolesť prestane.. je to ešte čerstvé.. dávaj si pozor!´´

Silene som sa usmiala a posledný krát zakývala.

Len čo ma letuška usadila, prichystala som si Ipod, nech aspoň počas letu vypnem.

Teším sa za tetou, to nemôžem poprieť ale štyri roky sú štyri.

Letuška začala kecať blbosti ohľadom pripútania sa a ja som na to zvysoka kašľala. Vedela som čo robiť aj bez nej. Zapla som sa a čakala. Nemohla som sa dočkať kedy si dám slúchadlá do uší a vypnem. Sedela som sama , tak prečo to nevyužiť. Roztiahnutá  po oboch sedadlách ako sa len dá som počúvala.  Tak a trošku života. Preboha Nat, ideš do Londýna. Kde sú žúry a kopa zábavy.  Dodávala som si odvahu. Do Londýna nejdem po prvý krát. Zatiaľ sme tam boli len ja s otcom a to dvakrát. Keď potreboval vybaviť moje štúdium. Zapla som si Summer of 69 od Bryana Adamsa a pokývkávala hlavou. Stará pesnička, ale dobrá a vždy roztancuje aj toho najsmutnejšieho človeka.  Preto  je moja obľúbená. Má grády. Podarilo sa mi zaspať a zobudil ma hlas letušky že o chvíľu pristávame. Rozospatá som si začala baliť veci do kabelky, ktorú som mala pri sebe. O 10 minút som vyšla a očami hľadala po hale vysokú, opálenú a štíhlu tmavovlásku. Hádam na mňa nezabudla. Trochu som sa strachovala. Našla som si lavičku a čakala. Polhodina. Hodina.

,,Naty!´´ zakričal na mňa čísi hlas. Obzerala som sa no nikoho nikde.

Zostala som zarazená či sa mi to nezdá ... tak som čakala na ďalšie volanie.

,, Prepáč  mi to, že meškám.. no musela som ísť ešte na jednu schôdzku a ten nemotorný zákazník ma zdržal.´´  To ma už držala Fleur a silno stískala. Zacítila som jej parfum so sladkastou vôňou, ktorá ma vždy upokojovala. Milujem jej parfumy. Ona sama totiž s nimi experimentuje a skúša rôzne vône. Vždy keď sa jej nejaký podarí pošle mi ho.

Naposledy mám od nej Just do it! Je to taká.. bože ako to opísať. Kvetinová vôňa s náznakom korenistej.

,,Fleur, už som si myslela, že ma necháš nocovať na letisku..´´ uťahovala som si z nej. Aspoň teraz som mala celkom fajn náladu.

Zasmiala sa. ,, Teba by som tu  nikdy nenechala Naty ´´.Zobrala mi kufor a pokračovala. ,, Ak by nebol môj zákazník taký výberavý a vedel by sa rozhodnúť pre vôňu, mohla som tu byť už pred hodinou.´´ Pozrela sa na mňa ospravedlňujúcim pohľadom a viedla ma k autu.

Čierny Range Rover zaparkovaný na parkovisku sa blýskal, ako práve kúpený. Moc ma to neprekvapovalo. Až pridobre som vedela že Fleur sa stará o svojho ,,miláčika´´ ako o dieťa.

Nikdy nemala deti a manžel ju opustil po troch rokoch manželstva. Fleur je mladšia o 8 rokov od mojej mamy. Mama zomrela keď mala 29.. teraz by mala 46 a Fleur ma 37. Nemohla mať deti a adoptovať si nechce. Nikdy sme nevedeli dôvod.