A máte tu štvrtú kapitolu o záhadnom Jamesovi v najbližších sa dozviete kto to je :)))
Hope u like it :)
Boli...
spamätala som sa a pozrela sa vyššie. Jasné.. James, kto iný. Rýchlo som
sa otočila na opätku a stopovala taxík.
„Sme tu!“
zvolala som nahlas, keď sme vošli do izby Fleur, ktorá nám jasne povedala, že
keď sa vrátime máme sa jej ukázať..
„Ako bolo?“
pýtala sa Fleur s úsmevom.
Skvelo!,“
usmiala som sa taktiež. „Výborne sme sa bavili, však?“ pozrela som na Jamesa so
zdvihnutým obočím dávajúc mu najavo, že ak nebude mlčať, ešte si to odpyká.
Vlastne si to odpyká aj tak, no nechcela som, aby niečo vyklopil.
„Jasné, bolo
to super,“ zdvihol nasilu kútiky úst. „Len som už unavený, tak ak ma
ospravedlníte, pôjdem si ľahnúť.“
„Ja idem
tiež, dobrú noc,“ zašvitorila som a vybrala sa po schodoch hore.
„Dobrú,“ povedala Fleur, no ja som už bola preč
z dosahu. Zavrela som sa do izby a prezliekla som sa do obľúbenej
nočnej košielky. Hotová som zaliezla pod perinu a s myšlienkami na
prieky Jamesovi som zaspala.
Ráno ma
zobudilo slnko svietiace do tváre, a tak som sa rýchlo vygúľala
z postele a šla sa umyť. Po rannej očiste som na seba hodila plavky
a navrch si dala bielu košeľu a kraťasy. Bolo pomerne teplo na to, že
Londýn býva zväčša upršaný.. Obula som si čierne sandále, na hlavu si dala
klobúk a do kabelky si zbalila veci do kúpeľov, ktoré sú tu v hotely.
Hotová som veselo prišla do obývačky, kde už na stole voňala chutná omeleta . Jamesa
som úplne ignorovala a raz dva som zjedla svoju časť omelety. Netrápilo ma
či objednal sebe alebo mne. Jednoducho som to zjedla a už som si cupitala
spokojná po ulici. Tú modrú košeľu som si kúpila, potom som musela spraviť
menšiu otočku do Starbucks a šla som naspäť do hotela. O 20 minút som
sa vyvaľovala na lehátku pri bazénoch.
Striedala
som si to. Dala som si pár dĺžok v bazéne, šla do výrivky.. Tomu sa
hovoria prázdniny. Pila som Piňa Coladu a vychutnávala som si dnešný deň.
Vôbec ničím som sa nezaoberala.
Medzitým mi
v kabelke vibroval mobil, no ja som ho nepočula, a tak som ani
netušila, koľko mám zmeškaných hovorov od Fleur. Začala ma prepadať nuda,
pre istotu som sa poobzerala, začali sa kúpele
vyprázdňovať, pobalila som si veci a taktiež sa pobrala do izby.
Nabitá energiou, prišla som do izby a zapla hudbu naplno. Spievala som si
a tancovala... bolo mi srdečne jedno či sa na mňa James bude pozerať či
nie.
„Čo si to
o sebe myslíš, Nat?!“ vtrhla mi Fleur do izby ako tornádo. Dvere sa
s rachotom zabuchli.
„A čom to
hovoríš?“ otočila som sa nechápavo a pozrela som sa na ňu. Stála vo
dverách do kuchyne s prekríženými rukami a nahnevaným výrazom na
tvári. Asi mám problém, domyslela
som si.
„Kde si bola
celý deň?“ opýtala sa.
„V
kúpeloch,“ odvetila som jednoducho.
„Prečo si
odišla bez toho, aby si mi to povedala? Prečo si mi celý deň nedvíhala mobil?
Vieš ako som sa o teba bála?“ vynadala mi. „My všetci!“
dokončila. Tak to určite, pomyslela som si.
,,Myslíš
,,všetci´´.. seba a Jamesa?. Prepáč, nevedela som, že mám 10
a zakaždým ti musím povedať, kam idem. A čo sa týka hovorov, nepočula
som mobil,“ odvetila som otrávene.
„Mohla si mi
to aspoň oznámiť!“ povedala už kľudnejšie. V duchu som si vydýchla, že
búrka je nateraz zažehnaná.
„Bola si príliš zaneprázdnená,“ odsekla som.
„Tak prečo
s tebou nešiel aj James?“ čudovala sa Fleur a ja som prevrátila
očami. Mohla som si myslieť, že tu ide o neho. Samozrejme.
Nikki
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára